O rastline

Pôvod

Jakon rastie plano predovšetkým na východných svahoch Ánd, a to v nadmorských výškach do 3300 m.n.m., od Kolumbie až po severozápadnú Argentínu. Ide o tradičnú plodinu Inkov, ktorá sa v Peru, Bolívii a Argentíne nazýva „yacón“, v Ekvádore sa používa názov „jicama“, čo je však medzinárodný názov pre úplne inú nepríbuznú rastlinu. Vo veľkom sa pestuje v domácich záhradách severnej Argentíny a pravidelne sa s ním stretávame aj na trhoch ekvádorského Latacunda. Počas kolonizácie Ameriky sa nedostal do Starého sveta a pre Európu bol objavený až v priebehu 30. rokov minulého storočia. Do severného Talianska priviezol niekoľko hľúz taliansky agronóm Mario Calvino, ktorý pracoval v Dominikánskej republike. Z jeho pokusov sa jakon rozšíril do ďalších oblastí južnej Európy, ale aj do Nemecka. Druhá svetová vojna tento proces násilne prerušila. Po jej ukončení sa jakon začal šíriť v USA, Japonsku, predovšetkým na Novom Zélande. Obmedzene sa objavoval aj v Nemecku. Do Českej republiky boli dovezené oddenkovité hľuzy z Nového Zélandu v roku 1993.

Botanická charakteristika

Polymnia sonchifolia, jakon patrí do čeľade Asteraceae, hviezdicovitých. Ide o vytrvalú bylinu, v našich podmienkach jednoročnú. Rastlina dosahuje výšku až 2 metre, je celá chlpatá, svetlo alebo tmavo zelená, často sfarbená mierne do fialova. Stonky sú štvorhranné a husto olistené oproti sebe rastúcimi listami sýto zelenej farby. Výnimočne sa objavujú na vrchole stoniek drobné žlté až oranžové úbory. Plod je nažka, ti esa však v našich klimatických podmienkach tvoria výnimočne. Jakon má dva druhy hľúz, oddenkovité, ktoré nápadne pripomínajú hľuzy topinamburov a slúžia k ďalšiemu množeniu. Koreňové hľuzy vyrastajú po piatich až dvadsiatich vo zväzku a majú nepravidelne vretenovitý až guľovitý tvar. Dosahujú v priemere 200 g až 500 g, ale tiež až 2 kg. Majú slabú, šedohnedú až fialovú pokožku, ktorá na vzduchu veľmi rýchlo tmavne. Dužina je krehká, chrúpajúca, šťavnatá a mierne sladká, farby biele, krémovo žlté niekedy až mierne fialové. Veľmi ľahko vysychá.

Využitie

Koreňové hľuzy Jakonu obsahujú až 90 % vody a v sušine asi 6 % bielkovín, 1,4 % tuku, 85 % sacharidov, takmer 4 % vlákniny a 3,6 % minerálnych látok. Hľuzy Jakonu, topinamburu a zemiakov vykazujú značnú zhodu v chemickom zložení, s výnimkou zásobných sacharidov. Zatiaľ čo u zemiakov je zásobnou látkou polysacharid škrob, ktorého stavebnou látkou je glukóza, u topinamburov a jakonov je to zmes polysacharidov, všeobecne nazývaných inulin. Inulin je z chemického hľadiska polyfruktosan a ide o zásobný polysacharid, ktorý je v prírode rozšírený podobne ako škrob. Existuje však len niekoľko druhov rastlín, predovšetkým z čeľade Asteraceae, zvončekovitých, ktoré majú dostatočný obsah polysacharidov fruktosan pre technické využitie. Výhodou týchto látok je skutočnosť, že sú v množstve 30g – 80 g organizmom (i pri diabete) spotrebované bez nároku na inzulín. Preto sa dajú veľmi dobre použiť pri prevencii proti diabetu a obezite a tiež pri liečení týchto stavov.

Hľuzu je však možné použiť aj k produkcii fruktózy a fruktózovaného sirupu. Hľuzy Jakonu sa obvykle konzumujú surové ako zelenina. Narezané sa pridávajú do zeleninových šalátov, ktorým dodávajú charakteristickú chuť a konzistenciu. Je ich možné aj tepelne spracovať varením alebo pečením. V Andách sa často strúhajú a cez kúsok látky sa vytláča sladký, osviežujúci nápoj, ktorý sa zahusťuje do tmavého hnedého sirupu alebo kociek nazývaných „chaucaca“. Stonky mladých rastlín sa upravujú varením ako listová zelenina. Obsahuje 11 – 17 % bielkovín, 2 – 7 % tuku a 38 – 41 % sacharidov v sušine.

Pestovanie

V našich klimatických podmienkach je Jakon vhodnou rastlinou predovšetkým pre drobných pestovateľov. K jeho rozmnožovaniu sa používajú oddenkovité hľuzy, ktoré sa nechávajú prezimovať podobne ako jariny. Výsadba sa uskutočňuje v polovici mája a hľuzy sa zbierajú hneď po prvých jesenných mrazoch. K urýchleniu vegetácie je vhodné Jakon predpestovať, a rastliny vysádzať vtedy keď dosiahnu výšku 15 – 25 cm, do sponu 0,6×0,6 – 1 m. Obraté hľuzy často ľahko pukajú a vysychajú. Preto je potrebné rýchlo ich spracovať alebo uskladniť odpovedajúcim spôsobom.

Prevzaté a preložené z knihy Tropické a subtropické zeleniny – pěstování a využití, autoři: Bohumír Hlava, Vladimír Táborský, Pavel Palíček. Nakladatelství Brázda, Praha, 1998.

Prílohy

Jakon - celý návod na stiahnutie