O rastline

Pôvod

Pestrec pochádza zo Stredomoria a u nás sa voľne takmer nevyskytuje. Od dôb Ježiša Krista sa pestrec, kvôli tŕnistému charakteru, spája s históriou ukrižovania. Nazýva sa preto „Kristova koruna“, ale taktiež „Mariánsky bodliak“. Občas ho môžeme zahliadnuť na záhradkách, ako veľmi dekoratívny fialovo kvitnúci bodliak. Rastlina sa využíva na semená.

Charakteristika

Pestrec je 80 – 150 cm vysoká bylina s guľovitým koreňom a vetvenou stonkou. Rastliny sú pavučinovo vlnné a pokryté roztrúsenými prisadnutými žliazkami. Stonka je plná, zaoblene hranatá s bielou dreňou. Listy v prízemnej ružici sú až 40 cm dlhé, tvarom aj farbou podobné stonkovým. Dolné stonkové listy sú prisadnuté, horné polo obopínajúce, vajcovité až kopijovité, perovito laločnaté až perovito zárezové s úkrojmi na okraji nepravidelne ostnatými, na líci lesklé. Žilky na líci listov sú lemované bielymi škvrnami.

Kvetné úbory sú veľké, jednotlivé, dlhostopkaté, 3 – 7 cm široké. Zákrov je tvorený okrúhlo vajcovitými, na okraji nepravidelne ostnato zubatými listeňmi. Ostne sú slamovo žlté, až 7 mm dlhé. Kvet má purpurovú až fialovú farbu s dlhou bielou korunnou trúbkou, asi 3,5 až 4 cm dlhé. Nažky sú približne 7 – 8 mm dlhé a 3 – 5 mm široké, stlačené, svetlo hnedé až tmavohnedé, čiarkovito pruhované, lesklé, na vrchole s úzkym slamovo žltým lemom a odpadajúcim chocholom.

Využitie

Z plodu pestreca sa môže variť čaj. Dôležité je, aby semená boli pomleté alebo rozdrvené, čím sa umožní vylúhovanie liečivých látok. Pestrec mariánsky je spájaný predovšetkým s ochorením pečene. Chráni tento orgán pred nežiaducimi látkami, ktoré sa bežne vyskytujú v potrave, napr. pred nasýtenými tukmi, aditívami, dusičnanmi, polymérmi, mutagénnymi látkami, aromatickými uhľovodíkmi, syntetickými látkami v mnohých liekoch apod. Pomáha pri liečbe zápalov a cirhóze pečene, spôsobenej dlhodobým nadužívaním veľkého množstva alkoholu. Pestrec mariánsky sa taktiež využíva pri regenerácií pečeňových buniek a ciev, pri kŕčových žilách, chorobe žlčníka, sleziny a dvanástniku, pri kolike, žltačke, a ako odvar pri liečbe hemoroidov. Odvar sa odporúča pre svoje detoxikačné účinky.

Hlavnou liečivou látkou, ktorú obsahujú semená je silymarín, ktorý priaznivo pôsobí na regeneráciu pečeňového tkaniva. Účinok silymarínu je natoľko zásadný, že ho využívame pri regenerácií poškodenej pečene u osôb závislých na alkohole a iných látkach, u osôb pri priemyslových otravách alebo po absolvovaní liečebnej chemoterapie a u osôb trpiacich cirhózou pečene.

Aby sme mohli využiť liečivé účinky, mali by sme piť čaj zo semien pravidelne niekoľko týždňov až mesiacov, a to v kúrach 2 – 3 krát za rok. Pritom by sme sa mali vyhnúť alkoholickým nápojom a potrave bohatej na živočíšne tuky vč. syntetických liekov.

Čaj pripravíme rozdrvením (zomletím) jednej čajovej lyžičky na 2,5 – 0,5 litrov vody. Aby sa uvoľnilo čo najviac účinnej látky, rozdrvenú drogu varíme 10 minút, a potom necháme ešte 15 minút odstáť. Čaj scedíme a pijeme teplý pred obedom a navečer pred spaním.

Pestrec sa neodporúča tehotným a kojacim ženám, ľudom s vysokým tlakom a bez konzultácie s lekárom, ľudom trpiacim závažnými chorobami.

Pestovanie

Pestrec mariánsky pochádza zo Stredomoria, preto ho môžeme úspešne pestovať aj v našich zemepisných šírkach. Základom bohatej úrody je včasný výsev a slnečné stanovisko s výživnou zeminou (kompost apod.). Predpestované rastliny sadíme na stanovisko v prvej polovici mája vo vzdialenosti 0,7 –1 m.

Pestrec môžeme pestovať buď ako jednoročnú alebo dvojročnú rastlinu. Pri dvojročnom pestovaní dosiahneme vyššieho výnosu. Vysievame do záhonov už v polovici septembra, a to po troch semenách v spone 0,7 – 1 m. Po vzídení chránime pred príchodom zimy nástielkou z priedušných materiálov, napr. z drevitej vlny, papieru, čečiny apod. Na jar rastliny odkryjeme a vyjednotíme.

V skleníku môžeme vysievať do téglikov v mesiaci október, a to po dvoch semenách. Rastliny po vzídení vyjednotíme. Zimujeme v skleníku a na jar presádzame do väčšej nádoby. Von vysadzujeme koncom apríla. V temperovanom skleníku môžeme vysievať až na jar. Von vysadzujeme v polovici mája v spone 0,7 – 1 m. Pestrec mariánsky má vysoké nároky na živiny. Vysadzujeme ho do vykrojenej pôdy na okraji záhonov alebo priamo na kompostový val. Nám sa osvedčilo pestovanie na kompostovom vale spoločne s tekvicou Hokkaido, kde rastliny vysadzujeme do sponu 2 m medzi tekvice. Rastlinám sa darí a začínajú kvitnúť v júny.

Odkvitnuté kvety striháme so stopkou 15 – 20 cm dlhou a sušíme ich v lavóre. Asi polovica semien vypadne. Po vysušení všetkých kvetov, stopky odstrihneme. Zostávajúce semená získame zošliapnutím kvetov na betónovej podlahe, a to rovnakým spôsobom, ako by sme chceli zošliapnuť cigaretový nedopalok. Takto rozomleté kvetenstvo otočíme naruby (ako vytlačený citrón) a tým sa uvoľní zvyšok semien.

Pracujeme v rukaviciach. Pri najväčšej opatrnosti sa táto práca dá praktizovať aj bez rukavíc, ale drobnému popichaniu tŕňmi sa nevyhneme. Úroda z jednej rastliny pri dvojročnom spôsobe pestovania býva 50 aj viac kvetov, čo odpovedá 80 – 100 g semien. Semená od zvyšku okvetia oddelíme vyfúknutím vo vetre, alebo fénom na vlasy. Skladujeme ich v papierovom alebo látkovom vrecku.

Prílohy

Pestrec mariánsky - celý návod na stiahnutie