Rakytník rešetliakovitý je pôvodom z Ázie, avšak v dnešnej dobe je taktiež rozšírený vo veľkej časti európskych zemí. Patrí do čeľade Eleagnaceae – hlošinovité. Svoje meno, ktoré v gréčtine znamená lesknúci sa kôň (hippo – kôň, phaes – lesknúci sa), získal z literatúry podľa toho, že jeho listy boli konzumované koňmi, ktorí potom pribúdali na váhe a získavali lesklú srsť. Rakytník sa ďalej delí na deväť podskupín. Tri sú európske, medzi ktoré patrí rhamnoides (slovensky – rešetliakovité) rozšírená hlavne na severe Európy, fluviatilis (slovensky – riečny) rozšírená hlavne v prímorských oblastiach Južnej Európy a rivularis (slovensky – potočný), ktorá sa nachádza prevažne v strede Európy a v alpskom pásme. Ďalšími podskupinami sú ázijské mongolica, carpatica, caucasica, turkestanica, yunnaneusis a gyautensis. Jednotlivé názvy tak naznačujú rozšírenie rakytníkov. V Európe ich nájdeme napríklad v Alpách (až do výšky 2000 m.n.m.), v Anglicku, Nórsku alebo na Sibíri. Dobre sa mu darí aj na mnohých miesta u nás. Spoľahlivo znáša mrazy a v zime, čo je predpoklad pre rast jeho obľuby a ďalšej popularizácie u nás, a to hlavne z liečebných dôvodov.
Rakytník je dvojdomá rastlina, ktorá tvorí väčšinou opadavé kríky 2 – 4 metre vysoké. Krovinaté formy vytvárajú množstvo odnoží, a tak sa rýchlo množia. Rozvetvenie je riedke a vytvára často bizarné formy. Letorasty sa rozrastajú väčšinou na periférnej korune, sú tŕnité a vytvárajú spleť ďalších výhonov. Striebristé, plstnaté výhony na bronzovo sfarbených konároch majú zlatohnedé pupene. Listy sú striedavé, kopijovité, úzke, obojstranne striebristé, u niektorých druhov je horná strana zelená. Sú 5 – 7 cm dlhé a 8 – 10 mm široké. Pôsobia veľmi dekoratívne a majú až 350 mg vitamínu C. Kvety sa objavujú v marci až apríli ešte pred rastom listov, u samičích rastlín potom o niečo skôr ako u samčích. Samičie kvety sú drobné, nenápadné, svetlo žlté trúbkovitého tvaru. Samčie kvety sú striebristo zelené, o niečo menšie ako samičie. Kvety sú vetroopelivé, a preto sa samčie rastliny vysádzajú v smere vetra k samičím rastlinám. Pomer samčích a samičích rastlín môže byť až 1:6, výnimočne aj väčší. Plody rastlín sú oranžovo červené kôstkovice, guľovitého alebo pretiahnutého tvaru.
Dužina je šťavnatá a chuťou pripomína ananás. Obsahuje veľa významných látok s liečebnými účinkami a len jedno semeno. Šupka plodu je tenká a pri česaní ľahko praská. Plody dozrievajú v septembri a na rastline vydržia dlho do zimy. Cení sa predovšetkým pre vysoký obsah vitamínu C, ktorého majú niekoľkonásobne viac ako citrón. Ďalej obsahujú vitamín P, ktorý posilňuje kapiláry ciev a svojou prítomnosťou zabraňuje rozkladu vitamínu C, čím sa zvyšuje jeho účinok. Oranžovo červené sfarbenie plodov je vďaka karotenoidov a vitamínov skupiny A rozpustných v tukoch. Výhodou je, že ich obsah sa mrazením neznižuje. Plody ďalej obsahujú E v takom množstve, že obsahom tohto vitamínu rakytník obsadzuje prvé miesto medzi všetkými plodovými rastlinami. Plody ďalej obsahujú kumaríny, aminokyseliny a veľa minerálnych látok (Ni, Mo, Mn, Cu, Si, Fe, Al, Ca). Šupka plodu obsahuje serotonín, čo je fyziologicky aktívny amín, ktorý sa vyskytuje v živočíšnom organizme a vykazuje proti nádorovú aktivitu. Pomer cukru a kyselín v plodoch býva približne 1:1 a obsah tuku je okolo 7 %. Korene žijú v symbióze s hubami (mykoríza). Sú rozvetvené a rastú väčšinou do hĺbky 40 cm pod povrch. Po výsadbe je nutná závlaha a to obzvlášť v suchom období, aby rastliny mohli dobre zakoreniť. Rastliny vypestované zo semien plodia tretím až štvrtým rokom, avšak neuchovávajú si vlastnosti rodičovských rastlín, preto je výhodnejšie pestovať rastliny, ktoré boli rozmnožované vegetatívne. Plodnosť takto vypestovaných rastlín sa taktiež dostaví skôr, väčšinou až tretím rokom.
Plody rakytníku zrejú rovnomerne a zbierajú sa na konci augusta, v septembri alebo v októbri v závislosti na stanovisku rastliny. Ostré tŕnie zber nezľahčuje. Bobule sa dajú česať hrebeňom na čučoriedky, upravenými vidličkami, alebo sa otrasú do plachiet na zem. Prezreté plody pri česaní praskajú a púšťajú šťavu. Zamrznuté plody sa dajú otriasť. Vo veľkých výsadbách sa obrast s plodmi strihá a zmrazuje na –25 ˚C. Zamrznuté plody sa potom z vetví sklepú a spracúvajú sa. Na druhej strane sa ale týmto razantným spôsobom môže vyvolať alternujúca plodnosť. Vetvy rastliny bývajú husto obalené plodmi, ktoré sa môžu potom požívať na zdravotné dietetické čaje. Z jedného kríku sa zozbiera cca 5 – 7 kg plodov. Pri vysokej agrotechnike 10 až 15 kg.
Rakytník slúžil od pradávna ako liečivá bylina mnohostranného využitia. Plody rakytníku majú vysokú biologickú hodnotu a obsahujú 10 druhov vitamínov. Okrem vitamínov, dužina a semená obsahujú biologicky účinné flavonoidy, triesloviny, fenolové zlúčeniny, sacharidy, organické kyseliny, oleje, karotenoidy, mikroelementy apod. Rakytník je polyvitamínovou rastlinou, ktorá nie je doteraz po kuratívnej stránke docenená, aj keď preventívne ovplyvňuje vznik alebo šírenie aj veľmi závažných chorôb. Vďaka vysokému obsahu vitamínov a pre kvalitný žltý olej sa hlavne semená, ale aj listy, stali významnou súčasťou liekov v internom, kožnom a očnom lekárstve. Významne tak dopĺňa medikamenty, ktorými sa mnohokrát ťažko bojuje ako proti zhubným a ťažko liečiteľným chorobám, tak aj proti bežnému starnutiu organizmu. Plody sa dajú jesť čerstvé s cukrom, čo je najvýhodnejšie, aj keď vitamíny rakytníka znášajú tepelné spracovanie. Väčšinou sa nakladajú do cukru alebo spracovávajú na spôsob džemu, ktorý sa užíva po lyžičkách ako liek. Ďalej z neho pripravíme za studena alebo za tepla výborný džús, víno alebo sa rakytníková šťava konzervuje alkoholom na posilňujúci vitamínový koncentrát. Lyžica šťavy s medom denne ma regeneračné účinky pre ľudský organizmus, napríklad pre onkologických pacientov, ktorí podstúpili terapiu ožarovaním. Olej z rakytníku má zase bakteriocídny účinok a ničí napríklad zlatého stafylokoka a hemolytického streptokoka, regeneruje žalúdočnú sliznicu a pravdepodobne ničí baktérie Helicobacter pylori, ktorá je pôvodcom vzniku žalúdočných vredov. Na vyliečenie tohto ochorenia sa používa lyžička oleja 3 x denne pred jedlom. Rakytníkov olej sa používa pri liečení aterosklerózy v 15 g dávke 3 x denne, po dobu jedného mesiaca.
Čaj z listov je výborný prostriedok na prevenciu rakoviny prostaty i žalúdka. Výlisky, ktoré nám zostanú po výrobe rakytníkovej šťavy, možno použiť na výrobu oleja. Usušené výlisky sa rozomelú na kávovom mlynčeku a rozdelia sa na 4 rovnaké diely. Prvý diel zmiešame s kvalitným rastlinným olejom a umiestnime v blízkosti tepelného zdroja (radiátor apod.) po dobu 16 – 24 hodín. Zmes sa vylisuje. Týmto olejom zalejeme druhú časť výliskov a postupne opakujeme s celou procedúrou. Rovnako potom postupujeme pri tretej a štvrtej časti. Olej sa potom zleje do sklenenej fľaše a skladuje v chladničke.
Rakytník nie je náročný na kvalitu pôdy. Vyhovujú mu pôdy stredne ťažké, skôr neutrálne až zásadité. Ťažká a kyslá pôda je menej vhodná a mala by byť pred výsadbou obohatená o vyzretý kompost a prevzdušnená. Pre rastlinu je dôležité svetlé umiestnenie aj keď znáša, aj prechodný tieň. Má rada skôr vlhkosť, ale znáša aj suchšie miesta. Jedna samčia rastlina zaistí opelenie až desiatich samičích rastlín, aj keď je pomer približne 1:6. Samičie rastliny by mali byť vysadené od samčích vo vzdialenosti maximálne 50 m a to v smere prevládajúceho vetra. V menších záhradkách sa rastliny môžu vysadzovať vo vzdialenosti 3 – 4 m jednotlivo od seba. V Prvom roku po výsadbe by sa mali rastliny zalievať hlavne v suchších obdobiach. Jedna polievková lyžica plná hnojiva (NPK, Cererit apod.) rastline zaistí potrebné živiny v prvom roku po výsadbe. Hnojivo sa zapraví do pôdy po vysadení. V ďalších rokoch si potom rastliny získavajú potrebný dusík pomocou symbolických koreňov už samy.
Rez sa vykonáva len na zníženie výšky, udržanie tvaru alebo odstránenie suchých konárov. Rakytník sa dá zmladzovať na trojročné drevo. Hlboký rez na štvorročné drevo znášajú zle a preto sa nevykonáva.
Rakytník - celý návod na stiahnutie |
© PepinoGold.sk,
2002 – 2024